Cestovateľský krúžok

Cieľom “Cestovateľského krúžku” bude pravidelné mesačné stretávanie sa s nadšencami a prianivcami predmetu geografia. Krúžok sa zameriava na hľadanie odpovedí na otázky súvisiace s geografiou, prípravou na geografickú olympiádu, riešenie úloh, tvorba úloh, osvojenie si nástrojov práce s internetom – vyhľadávanie stránok obsahujúcich geografické informácie – letenky, destinácie, cestovné agentúry, oboznámenie sa s druhmi cestovania, výber krajiny /krajín, návrh trasy, tvorba projektu a jeho odprezentovanie formou ppt, posterom.

Na krúžku budú môcť participovať aj ostatní študenti, resp. pedagógovia, ktorí budú mať chuť a čas podeliť sa so zážitkami z cestovania a oboznámiť ostatných s krajinami nimi precestovanými alebo navštívenými.

ZA POLÁRNOU ŽIAROU – ISLAND 2018

Náš prvý deň po prílete na Island začína v Reykjavíku ešte za tmy a zažívame aj prvé dlhé brieždenie. Reykjavík je jedným z najmenších hlavných miest na svete, ale v porovnaní s ostatnými sídlami na Islande je to hotové veľkomesto. Je to najsevernejšie ležiace hlavné mesto sveta. Od severného polárneho kruhu ho delí iba 222 km. V šere sa vysoko nad mestom týči jeho dominanta – katedrála Hallgrímskirkja. Ďalšími miestami, ktoré sme navštívili boli: radnica mesta Raðhúð s najväčšou plastickou maketou (mapou) Islandu, jazero Tjörnin v centre mesta, plastika vikingskej lode Sólfar na nábreží, vŕšok Arnahóll so sochou prvého reykjavíckeho osadníka s neďalekým vládnym palácom Stjórnarráðshúsið, moderná budova filharmónie Harpa v prístave, sídlo parlamentu AlÞingishúsið a najobľúbenejšie miesta obyvateľov – okolie Lækjatorgu, pešia zóna Austurstræti a hlavná obchodná tepna Laugavegur s množstvom obchodíkov a kaviarní. 

Po Reykjavíku nás čakajú islandské cesty. Doprava na Islande je osobitá a súčasne záludná, tak ako všetko ostatné. Island má oficiálne 13 000 km ciest (u nás je ich 4-krát viac). Z toho je spevnených len 5 000 km. Najlepšie je dobudovaná okružná trasa okolo Islandu, cesta č. 1 tzv. Hringvegur. Mnoho ciest je počas zimného obdobia (od októbra do začiatku júna) nezjazdných. Na poludnie vyrážame na Zlatý okruh. Ten zahŕňa tri najnavštevovanejšie turistické atrakcie Islandu: v národnom parku Þingvellir sa nachádza jedno z kľúčových miest islandskej histórie, najstarší parlament v Európe s Alþing. Tu boli vo vikingských časoch položené základy islandského štátu. V jeho areáli sme si pri peknom slnečnom ale chladnom počasí pozreli malý ale malebný vodopád Öxarárfoss padajúci cez steny lávového prúdu a rieku Öxará meandrujúcu na dne priekopovej prepadliny a vtekajúcu do jazera Þingvallavatn, najväčšieho jazera na Islande. Úzky kaňon Almannagjá je najpôsobivejším valom prepadliny. Spája dno prepadliny s jej hranou, na ktorej je vyhliadková plošina. Z nej sa nám naskytol pohľad na jeden z najväčších geologických zlomov na svete, priekopovú prepadlinu oddeľujúcu severoamerickú a euroázijskú kontinentálnu dosku. 
Ďalšou zastávkou bol geologický areál, kde sa nachádza Geysir, ktorý dal meno všetkým gejzírom sveta. Hlavný Geysir dnes chŕli vodu už len výnimočne, vidieť to je veľká vzácnosť. V súčasnosti vodu vystrekuje len gejzír Strokkur a to v pravidelných cca 7 minútových intervaloch. Vodný prúd takmer 100 stupňov horúcej vody striekal do výšky 30 m. Ostatné gejzíry v oblasti sú už len jazierkami.

Vodopády (po islandsky foss) sú v drsnej krajine veľmi časté. Ich počet sa udáva na vyše tisíc. Problém s ich evidenciou je, že stále tam vznikajú nové vodopády a iné zanikajú. Spôsobuje to topenie ľadovcov, sopečná ako aj seizmická aktivita. My sme navštívili štyri a zahliadli približne desať. Do roku 2007 bol ako najvyšší evidovaný vodopád Glymur na sever od Reykjavíku vysoký 198 m. V súčasnosti má primát najvyššieho vodopádu odľahlý Morsárfoss s výškou 228 metrov, je ťažšie dostupný. Vznikol eróziou povrchu riekou z topiaceho sa ľadovca. Medzi najkrajšie vodopády Islandu, ktoré sú na zozname „povinných“ lokalít pre návštevu sú: Gullfoss, Dettifoss, Barnafoss, Seljalandsfoss, Skógafoss, Hraunfossar, Svartifoss a i.

Pobrežné mestečko Vík je najjužnejším bodom Islandu a teda aj našej exkurzie. Táto oblasť je preslávená čiernymi piesočnato-štrkovými plážami, útesmi a búrlivým morom s množstvom morských vtákov. Za svitania a potom aj popoludní sme si pozreli najznámejšiu islandskú čiernu pláž Reynisfjara, odkiaľ vidieť skaliská Reynisdrangar čnejúce z mora ako ostré zubiská a kde útes tvoria vysoké mohutné bazaltové stĺpy. Pri východe slnka sme preskúmali aj úchvatný výbežok pevniny Dyrhólaey – úzka skalná stena s obrovským vnútorným oblúkom. V diaľke sa črtajú obrysy ostrova Surtsey (v preklade Ostrov ohnivého obra), ktorý sa zdvihol nad hladinu Atlantického oceána iba v roku 1963 po podmorskej erupcii sopky. Je zapísaný v Zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO ako vzácny príklad rýchlych geologických a biologických premien.

Ďalší deň sa niesol v znamení polárnej žiary. Toto jedinečné divadlo treba zažiť na vlastné oči. Vo svojich začiatkoch žiara pripomína sivasté obláčiky. Neskôr naberá intenzitu, mení farbu, hadí sa a akoby obloha na niektorých miestach vybuchovala. Polárna žiara vzniká pôsobením elementárnych častíc slnečného vetra pri vstupe do atmosféry Zeme. Elektricky nabité častice, hlavne elektróny a protóny slnečného vetra, sú vychýlené magnetickým poľom Zeme pozdĺž línií magnetického poľa a keďže to je kolmé na Zem práve v oblasti pólov, častice tak môžu prenikať do atmosféry práve v týchto miestach. Jej farba závisí od množstva atmosferických plynov, ktoré sa zrážajú a samotný svetelný efekt produkujú. Viac kyslíka znamená zelenú farbu, filová farba viac hélia, modrý efekt viac dusíka. Najčastejšie má farbu zelenožltú.

Z ľadového zovretia sa ostrov Island začal vymaňovať iba pred približne 10 000 rokmi. Dovtedy pokrýval drvivú väčšinu jeho povrchu. Aj v súčasnosti ľadovec zaberá asi 10 % jeho rozlohy. Tvoria ho viaceré oddelené súčasti. Spolu ich je viac ako 20. Najväčší je Vatnajökull, ktorý spolu so svojimi splazmi zaberá polovicu rozlohy všetkých ľadovcov Islandu. Vďaka svojej mase a rozlohe je najstabilnejší a najlepšie odoláva globálnemu otepleniu. Má dĺžku 180 km, maximálnu hrúbku okolo 1 km a objem 3100 km³. Svojimi splazmi dosahuje takmer k oceánu. Pod viacerými ľadovcami je ukrytá väčšina aktívnych sopiek krajiny. Práve preto sú islandské erupcie také nebezpečné.

Našou odmenou po náročnej ceste bol čarovný pohľad na Jökulsárlón, lagúnu posiatu ulomenými ľadovými kryhami z ľadovcového splazu Breiðamerkurjökull. Z brehu možno pozorovať plávajúce alebo na kryhe sa slniace tulene. Od veľkolepého ľadového baletu na jazere sme prešli k moru na Diamond beach, pláž, ktorá tento príznačný názov dostala podľa obrúsených ľadových balvanov lesknúcich sa na slnku ako kúsky trblietavých diamantov. Na čiernu piesočnú pláž ich priniesla najkratšia islandská ľadovcová rieka Jökulsá dlhá jeden kilometer.

Hlavným cieľom ďalšieho dňa bol polostrov Reykjanes a jeho špeciality. V mesačnej krajine polostrova s veľmi riedkym vegetačným krytom sme najazdili takmer stovku kilometrov. Cesty vedú lávovými poľami a cítili sme sa ako na inej planéte. Všade okolo sa rozliehajú čudesné zvyšky z útrob Zeme. Uprostred lávových blokov, sopečného prachu a kamenia sa v pahorkatine nachádza zaujímavá geotermálna oblasť s horúcimi prameňmi Krýsuvik, zo zeme tam syčí síra, dymí sa a vyviera horúca voda. Prešli sme sa krátkym náučným chodníkom. Neďaleko sa rozprestiera jazero Kleifarvatn, dlhé 5 kilometrov, usadené medzi kopcami.

Symbolicky sme sa prešli aj po moste, kde sa stretávajú dve litosferické dosky. Chvíľu sme sa jašili na severoamerickej doske a potom opäť na našej euroázijskej doske (Pozri post o litosferických doskách).

Island je kúpeľná veľmoc. Pravdepodobne všetci jeho obyvatelia by sa mohli kúpať v termálnych, prírodných hot spotoch. Aj najmenšie sídlo má svoj bazén. Kúpeľná kultúra sa prejavuje aj v pomenovaní dňa sobota, nazývajú ju Laugardagur alebo v preklade deň bazénov (kúpania). V kúpeľoch sa rokuje, randí, zabáva. Najznámejšie kúpele krajiny sú Modrá lagúna, Tajomná lagúna (Gamla), Krauma, Laugarvatnfontana a desiatky ďalších. Island má najviac bazénov a hot spotov na jedného obyvateľa na svete. Kto neverí nech tam ide.

V neskorých večerných hodinách odlietame späť do zasneženej Budapešti a cestou sa ešte snažíme zahliadnuť polárnu žiaru, ktorú pred týždňom cestujúci, vrátane pilota, videli.

KAUKAZ 2018


Expedícia Kaukaz 2018 sa zamerala na dve horské oblasti Gruzínska, na Veľký Kaukaz a Malý Kaukaz. Vo Veľkom Kaukaze to bol región Svaneti južne od hraníc s Ruskom pod hlavným hrebeňom Veľkého Kaukazu. Z Mestie vyrážame na dve túry. Prvá viedla na ľadovec Chaladi v podhorí Ušby. Ľadovec rýchlo ustupuje a z jeho čela sa nebezpečne rútia kamene, kusy ľadovca a suť. Pod ľadovcom sa stavia vodná nádrž s vodovodným potrubím a krajina je tým dosť poznačená. Druhá túra viedla na hrebeň Kaukazu nad Mestiou s panoramatickým pohľadom na mesto spod kríža. Vedie tam veľmi prudký svah, na ktorom nás zastihol dážď aj ľadovec. V Mestii bývame v hoteli s vlastnou strážnou vežou. Na jej vrchol sa však nedá vystúpiť ale na neďalekú vežu áno. Je to paráda a takmer lezecký výkon.

Ďalší deň vyrážame na terénnych autách (mitsubishi delica) do najvyššie položeného sídla Svanet - Ušguli. Cestu z Mestie do Ušguli intenzívne vylepšujú a dobrá betonka je už spravená na polovici 45 km trasy. Počasie nie je zlé, ale hrebeň Kaukazu zastierajú mraky. V Ušguli sa naša výprava rozdeľuje na dve skupiny: jazdeckú a pešiu. Obe vyrážajú pod ľadovec najvyššieho vrchu Gruzínska Šcharu. Na koňoch sme strávili vyše troch hodín. Časť cesty sme prešli pešo. Ľadovec je mohutný, ale menej nebezpečný ako Chaladi.

Ráno sa rozhodneme vyraziť teréňákmi na hrebeň Svanet. Je perfektné počasie a úžasná dohľadnosť. Jazda v horskom teréne je adrenalínová ale stojí za to. Na najvyššom mieste pri najvyššie položenom pravoslávnom kostolíku sa nám otvára úchvatná panoráma na dlhočizný hlavný hrebeň Veľkého Kaukazu. Potom sa vraciame do Mestie a odtiaľ nás čaká najdlhšia jazda exkurzie až do rekreačného strediska v Malom Kaukaze - Bakuriani.


Ďalší deň je už zamračené a z času na čas spŕchne. Bakuriani sa uchádzali aj o usporiadanie zimnej olympiády. Majú výbornú, najmä zimnú infraštruktúru. Lanovky na vrcholy Malého Kaukazu až do výšky 2200 m n. m. Smerujeme do mesta Borjomi, ktoré je bezpochyby najvýznamnejšie kúpeľné centrum Gruzínska. Naberáme si veľmi silnú minerálnu vodu v kúpeľnom parku a prehliadame si jedinečnú plastickú mapu Gruzínska. Kúpeľný park má aj lanovku na vulkanickú planinu a žiaľ aj množstvo gýčových atrakcií pre deti. V tento deň ešte navštevujeme osmanskú pevnosť Rabati v meste Akhalstikhe, ktorú dal v roku 2011-2012 obnoviť vtedajší prezident Gruzínska Saakashvili a potom si v zázemí mesta prehliadneme kláštorný komplex Sapara z 9. storočia. Nocujeme v kaňone rieky Mtkwari (Kura) v mestečku Aspindza. V miestach, kde sa pohybujeme dominujú v Malom Kaukaze sopečné horniny. Rozľahlá vulkanická planina je rozrezaná riekami a v jej stenách sú miestami vybudované veľké jaskynné mestá.

Ďalší deň, po výstupe k hradu Khertvisi na sútoku riek Mtkwari a Paravani navštevujeme dve z nich: Vanis Kvabebi a Vardziu. Vanis Kvabebi je žiaľ uzavretá, lebo sa tam zrútila časť steny a stavebne zabezpečujú pamiatku až do konca roka. Preleteli sme ju však aspoň dronmi. Vardzia nám však všetko vynahradila. Veľkolepé skalné mesto z 12. storočia ponúka takpovediac pohľad do „útrob“ Zeme aj s chrámom a skalnou nemocnicou. Potom sa vydávame na cestu k najväčšiemu gruzínskemu jazeru Paravani v pohraničí s Arménskom a početným arménskym obyvateľstvom. Na brehu jazera zbierame za hrste obsidiánu a zmočíme si ruky v plytkom jazere. Bola tu nameraná najnižšia teplota v Gruzínsku -41 ͦ C. Potom cestou naspäť do Akhalstikhe obdivujeme kaňon rieky Paravani. Z vulkanických plošín sa ďalší deň vraciame naspäť do Kutaisi. Cestou ochutnávame „medovníkový“ chlieb a fotíme si medveďa hnedého pri reštaurácii popri ceste. Naším prvým dnešným cieľom je Martvili, mestečko severne od Kutaisi s bizarným kaňonom, v ktorom sa plavíme na člnoch a potom aj poprechádzame pri jeho zrázoch. Na záver exkurzie si vychutnáme tri chrámové komplexy Kutaisi: Gelati – zlatá éra Gruzínska s hrobom kráľa Davida IV Staviteľa (UNESCO), Motsameta – nad hlbokou roklinou a Bagrati v centre mesta, s prapodivnou ale zaujímavou modernou rekonštrukciou. Ešte nám zvýšil čas na centrum Kutaisi a večerný relax v gruzínskej reštaurácii. Skoro ráno odlietame do Budapešti a odtiaľ spoločne mikrobusom do Bratislavy.

© 2018 Gymnázium Česká 10. All Rights Reserved. Designed By Achnaton