Geografický krúžok pre ZŠ a SŠ

- pravidelné stretnutia mladých geografov
 - príprava na Geografickú olympiádu, riešenie projektu The Sun at the glance a riešenie GEOKOS

Geografický krúžok

Od októbra začíname s našim krúžkom pre 5-8. roč. ZŠ. Prihlasovať sa decká môžu u  svojej pani učiteľky geografie  Mgr. Katky Brezinovej. Krúžok bude pravidelne každý týždeň s p. Brezinoveou alebo p. Mojžišovou a bude zameraný na prípravu na Geografickú olympiádu. 

ZA POLÁRNOU ŽIAROU – ISLAND 2018

Náš prvý deň po prílete na Island začína v Reykjavíku ešte za tmy a zažívame aj prvé dlhé brieždenie. Reykjavík je jedným z najmenších hlavných miest na svete, ale v porovnaní s ostatnými sídlami na Islande je to hotové veľkomesto. Je to najsevernejšie ležiace hlavné mesto sveta. Od severného polárneho kruhu ho delí iba 222 km. V šere sa vysoko nad mestom týči jeho dominanta – katedrála Hallgrímskirkja. Ďalšími miestami, ktoré sme navštívili boli: radnica mesta Raðhúð s najväčšou plastickou maketou (mapou) Islandu, jazero Tjörnin v centre mesta, plastika vikingskej lode Sólfar na nábreží, vŕšok Arnahóll so sochou prvého reykjavíckeho osadníka s neďalekým vládnym palácom Stjórnarráðshúsið, moderná budova filharmónie Harpa v prístave, sídlo parlamentu AlÞingishúsið a najobľúbenejšie miesta obyvateľov – okolie Lækjatorgu, pešia zóna Austurstræti a hlavná obchodná tepna Laugavegur s množstvom obchodíkov a kaviarní. 

Po Reykjavíku nás čakajú islandské cesty. Doprava na Islande je osobitá a súčasne záludná, tak ako všetko ostatné. Island má oficiálne 13 000 km ciest (u nás je ich 4-krát viac). Z toho je spevnených len 5 000 km. Najlepšie je dobudovaná okružná trasa okolo Islandu, cesta č. 1 tzv. Hringvegur. Mnoho ciest je počas zimného obdobia (od októbra do začiatku júna) nezjazdných. Na poludnie vyrážame na Zlatý okruh. Ten zahŕňa tri najnavštevovanejšie turistické atrakcie Islandu: v národnom parku Þingvellir sa nachádza jedno z kľúčových miest islandskej histórie, najstarší parlament v Európe s Alþing. Tu boli vo vikingských časoch položené základy islandského štátu. V jeho areáli sme si pri peknom slnečnom ale chladnom počasí pozreli malý ale malebný vodopád Öxarárfoss padajúci cez steny lávového prúdu a rieku Öxará meandrujúcu na dne priekopovej prepadliny a vtekajúcu do jazera Þingvallavatn, najväčšieho jazera na Islande. Úzky kaňon Almannagjá je najpôsobivejším valom prepadliny. Spája dno prepadliny s jej hranou, na ktorej je vyhliadková plošina. Z nej sa nám naskytol pohľad na jeden z najväčších geologických zlomov na svete, priekopovú prepadlinu oddeľujúcu severoamerickú a euroázijskú kontinentálnu dosku. 
Ďalšou zastávkou bol geologický areál, kde sa nachádza Geysir, ktorý dal meno všetkým gejzírom sveta. Hlavný Geysir dnes chŕli vodu už len výnimočne, vidieť to je veľká vzácnosť. V súčasnosti vodu vystrekuje len gejzír Strokkur a to v pravidelných cca 7 minútových intervaloch. Vodný prúd takmer 100 stupňov horúcej vody striekal do výšky 30 m. Ostatné gejzíry v oblasti sú už len jazierkami.

Vodopády (po islandsky foss) sú v drsnej krajine veľmi časté. Ich počet sa udáva na vyše tisíc. Problém s ich evidenciou je, že stále tam vznikajú nové vodopády a iné zanikajú. Spôsobuje to topenie ľadovcov, sopečná ako aj seizmická aktivita. My sme navštívili štyri a zahliadli približne desať. Do roku 2007 bol ako najvyšší evidovaný vodopád Glymur na sever od Reykjavíku vysoký 198 m. V súčasnosti má primát najvyššieho vodopádu odľahlý Morsárfoss s výškou 228 metrov, je ťažšie dostupný. Vznikol eróziou povrchu riekou z topiaceho sa ľadovca. Medzi najkrajšie vodopády Islandu, ktoré sú na zozname „povinných“ lokalít pre návštevu sú: Gullfoss, Dettifoss, Barnafoss, Seljalandsfoss, Skógafoss, Hraunfossar, Svartifoss a i.

Pobrežné mestečko Vík je najjužnejším bodom Islandu a teda aj našej exkurzie. Táto oblasť je preslávená čiernymi piesočnato-štrkovými plážami, útesmi a búrlivým morom s množstvom morských vtákov. Za svitania a potom aj popoludní sme si pozreli najznámejšiu islandskú čiernu pláž Reynisfjara, odkiaľ vidieť skaliská Reynisdrangar čnejúce z mora ako ostré zubiská a kde útes tvoria vysoké mohutné bazaltové stĺpy. Pri východe slnka sme preskúmali aj úchvatný výbežok pevniny Dyrhólaey – úzka skalná stena s obrovským vnútorným oblúkom. V diaľke sa črtajú obrysy ostrova Surtsey (v preklade Ostrov ohnivého obra), ktorý sa zdvihol nad hladinu Atlantického oceána iba v roku 1963 po podmorskej erupcii sopky. Je zapísaný v Zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO ako vzácny príklad rýchlych geologických a biologických premien.

Ďalší deň sa niesol v znamení polárnej žiary. Toto jedinečné divadlo treba zažiť na vlastné oči. Vo svojich začiatkoch žiara pripomína sivasté obláčiky. Neskôr naberá intenzitu, mení farbu, hadí sa a akoby obloha na niektorých miestach vybuchovala. Polárna žiara vzniká pôsobením elementárnych častíc slnečného vetra pri vstupe do atmosféry Zeme. Elektricky nabité častice, hlavne elektróny a protóny slnečného vetra, sú vychýlené magnetickým poľom Zeme pozdĺž línií magnetického poľa a keďže to je kolmé na Zem práve v oblasti pólov, častice tak môžu prenikať do atmosféry práve v týchto miestach. Jej farba závisí od množstva atmosferických plynov, ktoré sa zrážajú a samotný svetelný efekt produkujú. Viac kyslíka znamená zelenú farbu, filová farba viac hélia, modrý efekt viac dusíka. Najčastejšie má farbu zelenožltú.

Z ľadového zovretia sa ostrov Island začal vymaňovať iba pred približne 10 000 rokmi. Dovtedy pokrýval drvivú väčšinu jeho povrchu. Aj v súčasnosti ľadovec zaberá asi 10 % jeho rozlohy. Tvoria ho viaceré oddelené súčasti. Spolu ich je viac ako 20. Najväčší je Vatnajökull, ktorý spolu so svojimi splazmi zaberá polovicu rozlohy všetkých ľadovcov Islandu. Vďaka svojej mase a rozlohe je najstabilnejší a najlepšie odoláva globálnemu otepleniu. Má dĺžku 180 km, maximálnu hrúbku okolo 1 km a objem 3100 km³. Svojimi splazmi dosahuje takmer k oceánu. Pod viacerými ľadovcami je ukrytá väčšina aktívnych sopiek krajiny. Práve preto sú islandské erupcie také nebezpečné.

Našou odmenou po náročnej ceste bol čarovný pohľad na Jökulsárlón, lagúnu posiatu ulomenými ľadovými kryhami z ľadovcového splazu Breiðamerkurjökull. Z brehu možno pozorovať plávajúce alebo na kryhe sa slniace tulene. Od veľkolepého ľadového baletu na jazere sme prešli k moru na Diamond beach, pláž, ktorá tento príznačný názov dostala podľa obrúsených ľadových balvanov lesknúcich sa na slnku ako kúsky trblietavých diamantov. Na čiernu piesočnú pláž ich priniesla najkratšia islandská ľadovcová rieka Jökulsá dlhá jeden kilometer.

Hlavným cieľom ďalšieho dňa bol polostrov Reykjanes a jeho špeciality. V mesačnej krajine polostrova s veľmi riedkym vegetačným krytom sme najazdili takmer stovku kilometrov. Cesty vedú lávovými poľami a cítili sme sa ako na inej planéte. Všade okolo sa rozliehajú čudesné zvyšky z útrob Zeme. Uprostred lávových blokov, sopečného prachu a kamenia sa v pahorkatine nachádza zaujímavá geotermálna oblasť s horúcimi prameňmi Krýsuvik, zo zeme tam syčí síra, dymí sa a vyviera horúca voda. Prešli sme sa krátkym náučným chodníkom. Neďaleko sa rozprestiera jazero Kleifarvatn, dlhé 5 kilometrov, usadené medzi kopcami.

Symbolicky sme sa prešli aj po moste, kde sa stretávajú dve litosferické dosky. Chvíľu sme sa jašili na severoamerickej doske a potom opäť na našej euroázijskej doske (Pozri post o litosferických doskách).

Island je kúpeľná veľmoc. Pravdepodobne všetci jeho obyvatelia by sa mohli kúpať v termálnych, prírodných hot spotoch. Aj najmenšie sídlo má svoj bazén. Kúpeľná kultúra sa prejavuje aj v pomenovaní dňa sobota, nazývajú ju Laugardagur alebo v preklade deň bazénov (kúpania). V kúpeľoch sa rokuje, randí, zabáva. Najznámejšie kúpele krajiny sú Modrá lagúna, Tajomná lagúna (Gamla), Krauma, Laugarvatnfontana a desiatky ďalších. Island má najviac bazénov a hot spotov na jedného obyvateľa na svete. Kto neverí nech tam ide.

V neskorých večerných hodinách odlietame späť do zasneženej Budapešti a cestou sa ešte snažíme zahliadnuť polárnu žiaru, ktorú pred týždňom cestujúci, vrátane pilota, videli.

KAUKAZ 2018


Expedícia Kaukaz 2018 sa zamerala na dve horské oblasti Gruzínska, na Veľký Kaukaz a Malý Kaukaz. Vo Veľkom Kaukaze to bol región Svaneti južne od hraníc s Ruskom pod hlavným hrebeňom Veľkého Kaukazu. Z Mestie vyrážame na dve túry. Prvá viedla na ľadovec Chaladi v podhorí Ušby. Ľadovec rýchlo ustupuje a z jeho čela sa nebezpečne rútia kamene, kusy ľadovca a suť. Pod ľadovcom sa stavia vodná nádrž s vodovodným potrubím a krajina je tým dosť poznačená. Druhá túra viedla na hrebeň Kaukazu nad Mestiou s panoramatickým pohľadom na mesto spod kríža. Vedie tam veľmi prudký svah, na ktorom nás zastihol dážď aj ľadovec. V Mestii bývame v hoteli s vlastnou strážnou vežou. Na jej vrchol sa však nedá vystúpiť ale na neďalekú vežu áno. Je to paráda a takmer lezecký výkon.

Ďalší deň vyrážame na terénnych autách (mitsubishi delica) do najvyššie položeného sídla Svanet - Ušguli. Cestu z Mestie do Ušguli intenzívne vylepšujú a dobrá betonka je už spravená na polovici 45 km trasy. Počasie nie je zlé, ale hrebeň Kaukazu zastierajú mraky. V Ušguli sa naša výprava rozdeľuje na dve skupiny: jazdeckú a pešiu. Obe vyrážajú pod ľadovec najvyššieho vrchu Gruzínska Šcharu. Na koňoch sme strávili vyše troch hodín. Časť cesty sme prešli pešo. Ľadovec je mohutný, ale menej nebezpečný ako Chaladi.

Ráno sa rozhodneme vyraziť teréňákmi na hrebeň Svanet. Je perfektné počasie a úžasná dohľadnosť. Jazda v horskom teréne je adrenalínová ale stojí za to. Na najvyššom mieste pri najvyššie položenom pravoslávnom kostolíku sa nám otvára úchvatná panoráma na dlhočizný hlavný hrebeň Veľkého Kaukazu. Potom sa vraciame do Mestie a odtiaľ nás čaká najdlhšia jazda exkurzie až do rekreačného strediska v Malom Kaukaze - Bakuriani.


Ďalší deň je už zamračené a z času na čas spŕchne. Bakuriani sa uchádzali aj o usporiadanie zimnej olympiády. Majú výbornú, najmä zimnú infraštruktúru. Lanovky na vrcholy Malého Kaukazu až do výšky 2200 m n. m. Smerujeme do mesta Borjomi, ktoré je bezpochyby najvýznamnejšie kúpeľné centrum Gruzínska. Naberáme si veľmi silnú minerálnu vodu v kúpeľnom parku a prehliadame si jedinečnú plastickú mapu Gruzínska. Kúpeľný park má aj lanovku na vulkanickú planinu a žiaľ aj množstvo gýčových atrakcií pre deti. V tento deň ešte navštevujeme osmanskú pevnosť Rabati v meste Akhalstikhe, ktorú dal v roku 2011-2012 obnoviť vtedajší prezident Gruzínska Saakashvili a potom si v zázemí mesta prehliadneme kláštorný komplex Sapara z 9. storočia. Nocujeme v kaňone rieky Mtkwari (Kura) v mestečku Aspindza. V miestach, kde sa pohybujeme dominujú v Malom Kaukaze sopečné horniny. Rozľahlá vulkanická planina je rozrezaná riekami a v jej stenách sú miestami vybudované veľké jaskynné mestá.

Ďalší deň, po výstupe k hradu Khertvisi na sútoku riek Mtkwari a Paravani navštevujeme dve z nich: Vanis Kvabebi a Vardziu. Vanis Kvabebi je žiaľ uzavretá, lebo sa tam zrútila časť steny a stavebne zabezpečujú pamiatku až do konca roka. Preleteli sme ju však aspoň dronmi. Vardzia nám však všetko vynahradila. Veľkolepé skalné mesto z 12. storočia ponúka takpovediac pohľad do „útrob“ Zeme aj s chrámom a skalnou nemocnicou. Potom sa vydávame na cestu k najväčšiemu gruzínskemu jazeru Paravani v pohraničí s Arménskom a početným arménskym obyvateľstvom. Na brehu jazera zbierame za hrste obsidiánu a zmočíme si ruky v plytkom jazere. Bola tu nameraná najnižšia teplota v Gruzínsku -41 ͦ C. Potom cestou naspäť do Akhalstikhe obdivujeme kaňon rieky Paravani. Z vulkanických plošín sa ďalší deň vraciame naspäť do Kutaisi. Cestou ochutnávame „medovníkový“ chlieb a fotíme si medveďa hnedého pri reštaurácii popri ceste. Naším prvým dnešným cieľom je Martvili, mestečko severne od Kutaisi s bizarným kaňonom, v ktorom sa plavíme na člnoch a potom aj poprechádzame pri jeho zrázoch. Na záver exkurzie si vychutnáme tri chrámové komplexy Kutaisi: Gelati – zlatá éra Gruzínska s hrobom kráľa Davida IV Staviteľa (UNESCO), Motsameta – nad hlbokou roklinou a Bagrati v centre mesta, s prapodivnou ale zaujímavou modernou rekonštrukciou. Ešte nám zvýšil čas na centrum Kutaisi a večerný relax v gruzínskej reštaurácii. Skoro ráno odlietame do Budapešti a odtiaľ spoločne mikrobusom do Bratislavy.

NÓRSKO

Expedícia Nórsko sa začala cestou zo Slovenska, cez Českú republiku, Poľsko do Nemecka - neskorých popoludňajších hodinách pokračovanie cesty do Rostocku – nočný trajekt do švédskeho Trelleborgu.
Dopoludňajší bol presun juhozápadným pobrežím Švédska cez Malmö, Göteborg so zastávkou na hraniciach medzi Švédskom a Nórskom – prvý severský fjord Svinesund. Neskôr sme pokračovali do hlavného mesta Nórska - Oslo.
V dopoludňajších hodinách presun k najrozsiahlejšej náhornej plošine Európy Hardangervidde s nádhernými scenériami severskej krajiny, krátke vychádzky do tundry. V popoludňajších hodinách prechádzka po sypanej hrádzi elektrárenského diela Sima – najdlhšej v Európe. Pri zostupe z náhornej plošiny zastávka pri najznámejších a najnavštevovanejších nórskych vodopádoch Vöringfossen s najvyšším vodopádom s výškou 183 m. Unikátnou horskou cestou cez viaceré špirálovité tunely sa dostaneme až na úroveň mora – k Eidfjordu. Návšteva Naturmusea, turisticky atraktívneho miesta venujúceho sa flóre a faune Hardangerviddy, spojená s premietaním atraktívneho panoramatického filmu. Cesta po pobreží Eidfjordu s nádhernými severskými scenériami cez atraktívne mosty a tunely s dĺžkou pre nás nezvyčajnou.


Ďalší deň pokračujeme celodenným výletom do druhého najväčšieho mesta Nórska – Bergenu – „Záhrady Nórska“, mesta medzi siedmymi horami. Prehliadka magickej bývalej hanzovej štvrte Bryggen (zaradenej do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO), mestskej pevnosti Bergenhuskostola Panny Márie z roku 1130, svetoznámeho rybieho trhu (Fish Market) ktorého tradícia kontinuálne siaha až do 16.storočia, vyhliadka Fløyen na jednom z vrcholov nad mestom, odkiaľ je z výšky 320 m n.m. nádherný panoramatický výhľad na takmer celé mesto, atraktívny mestský kostol sv. Jozefa a ďalšie mestské atrakcie (Bergen sa nazýva aj hlavné mesto hudby s veľkým množstvom hudobných klubov a s živými kapelami hrajúcimi priamo na uliciach). Po ceste naspäť do kempu zastávka v malebnom mestečku Voss.


Na ceste k najdlhšiemu a najhlbšiemu nórskemu fjordu Sognefjordu zastávka pri mohutnom a jednom z najkrajších vodopádov Nórska – Tvindefoss. Zastávka v malom mestečku Vik na pobreží fjordu (možnosť nákupu tradičných nórskych syrov a špecialít). Po plavbe cez fjord putovanie po jeho brehu k plochou najrozsiahlejšiemu pevninskému ľadovcu Európy Jostedalsbreenu. Turistická vychádzka k jednému z jeho najznámejších a najfotogenickejších ľadovcových splazov – Nigardsbreenu. Následne prechod najvyšším nórskym pohorím a národným parkom Jotunheimen (Domov obrov), pozdĺž ľadovcových polí popod najvyššie vrcholy Nórska s viacerými atraktívnymi zastávkami na fotografovanie. Po prechode popri horskom hrebeni Hurrungane a následnom zjazde kúzelným údolím rieky Bovry prídeme do typického nórskeho mestečka Lom a prehliadneme si starobylý drevený kostolík (stavkirken) a drevený most ponad rieku Ottu.
Nasleduje cesta údolím rieky Otta na známu vyhliadku Dalsnibba (1 500 m n.m.) s nádhernými panoramatickými výhľadmi do údolia s jazerami a ľadovcovými poliami. Následne úžasný takmer dvadsaťkilometrový zjazd serpentínami údolím do mestečka Geirenger, ležiaceho na brehu najznámejšieho a najnavštevovanejšieho nórskeho fjordu Geirengerfjord (spoločne s ďalším nórskym fjordom Nærøfjordom zaradeným do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO). Fascinujúca vyhliadková plavba (cca 15 km) po fjorde do mestečka Hellesylt (cestou budeme obdivovať nádherné prírodné scenérie na brehoch fjordu, vrátane svetoznámych vodopádov Sedem sestier a Ženích...). Následne cesta po brehu fjordu s ďalšími skvelými vyhliadkami vhodnými na fotografovanie. 
Pred samotným záverom expedície bol naplánovaný celodenný výlet do nádherného secesného prímorského mestečka Alesund, nazývaného niekedy aj „Benátky Severu“ – prehliadka mestečka z väčšej časti sa rozkladajúceho na troch ostrovoch prepojených mostmi. Najväčšie rybárske mesto Nórska. Absolvujeme výstup na vyhliadku Aksla nad mestom (189 m n.m.) odkiaľ budeme pozorovať úžasné scenérie morského pobrežia. Návšteva najväčšieho a najznámejšieho nórskeho morského akvária Atlantic Sea Park. V popoludňajších hodinách presun unikátnymi podmorskými tunelmi na príbrežné ostrovy Godøy (s malebným majákom), Giske (rodisko známeho vikingského vojvodcu Rolla, zakladateľa Normandie), Valderøy a Vigra (s alesundským letiskom a nádhernou dlhou plážou s bielym pieskom – Blindheimssanden). Cestou naspäť budeme prechádzať údolím Valldal – lokalitou s úžasnými jahodovými a malinovými plantážami.


V dopoludňajších hodinách sme putovali po jednej z najznámejších turistických atrakcií Nórska – Trollstigen – Cestu Trollov, niekedy nazývanú tiež „11 najznámejších zákrut Nórska“, bývalej konskej ceste a jedinečnom stavbárskom diele. Na úpätí Trollstigen sme pobudli nejaký čas na vyhliadkových terasách s nádhernými scenériami. Pri zostupe po ceste sme sa zastavili pri nádhernom vodopáde Stigfoss. Neskôr sme prechádzali údolím Andalsnes so zastávkou pri najvyššej horolezeckej „superstene“ Európy – Trollveggen, po prvýkrát zdolanej až neskôr ako Mount Everest (1958). Zastávka v mestečku Otta, známom povesťou o hrdinskej dievčine Pilarguri. Návšteva mestečka Dombas so známym múzeom Trollov, hlavného turistického centra regiónu.
V dopoludňajších hodinách sa zastavíme pri tzv. Rytierskom skoku – Ridderspranget, kde sme absolvovali krátku prehliadku obrích skalných hrncov na rieke Sjoa, najznámejšej „raftingovej“ rieke Nórska. Presun k jednému z najväčších nórskych jazier ľadovcového pôvodu – Gjende. Poldňová (fakultatívna) turistika v národnom parku Jottunheimen – výstup na hrebeň Bessegen s nádhernými vyhliadkami na okolité pohoria a vysokohorské jazerá s rozličnou nadmorskou výškou, niekedy s úplne odlišnou farbou hladiny. Najznámejšia a najfrekventovanejšia turistická trasa Nórska. Popoludňajší presun národným parkom Jottunheimen s úžasnými scenériami pevninských ľadovcov a najvyšších štítov Nórska.
V závere expedície v dopoludňajších hodinách nás čakala ďalšia poldňová prehliadka pamätihodností hlavného mesta Oslo – mestskej pevnosti Akershus, mestskej radnice Radhus, záhrad kráľovského paláca, Národného divadla, budovy Univerzity Oslo, pešej zóny Karl Johans Gate, najznámejšej hlavnej ulici Nórska, modernej štvrte s funkcionalistickou high tech architektúrou Akker Brygge, najznámejšej dominanty Oslo – budovy Opery. V popoludňajších hodinách presun juhozápadným pobrežím Nórska do campu v blízkosti švédskeho Malmö.


Presun do hlavného mesta Dánska - Kodane cez svetoznámy „mosto-tunel“ nad Öresundskou úžinou (ktorý je najdlhším kombinovaným (železnica/cesta) mostom v Európe a najdlhším mestom na svete spájajúcim dva štáty; časť cesty absolvujeme cca 57 mestrov nad hladinou mora). 9-hodinová prehliadka najväčších atrakcií Kodane : známych kráľovských zámkov Amalienborg, Charlottenborg, Christianborg (dnes sídla parlamentu), Rosenborg a Frederiksborg, zábavného parku Tivoli, pevnosti zo 17.storočia Kastelet, mestskej botanickej záhrady Botanisk have, prístavnej štvrte Nyhavn s veľkým množstvom štýlových reštaurácií a kaviarní, jednej z najznámejších a najfotografovanejších atrakcií Kodane – sochy Malej morskej panny, svetoznámej z Anderssenových rozprávok, Ny Carslberg Glyptotek – mimoriadneho múzea so skvelou kolekciou gréckych, egyptských, etruských a rímskych sôch; zo súčasného umenia je tam množstvo diel trebárs Paula Gauguina, mestskej časti Christiania – slobodného územia obývaného prevažne bývalými príslušníkmi hnutia hippies s vlastným štatútom a pravidlami. Vo večerných hodinách presun pobrežím ostrova Sjælland, so zastávkou v malebnom mestečku Køge do prístavu Gedser, nočný presun do nemeckého prístavu Rostock.

MAĎARSKO

Naše ďalšie potulky sa zahryzli do Panónskej panvy pri Bratislave. Spoločne sme sa prešli oblasťou Hanšág, ktorá bola ešte koncom 18. storočia pre rozsiahle močariská nezjazdná. Naša trasa viedla cez menšie maďarské mestá Csorna a Pápa (pápež po Maďarsky). Prvou dlhšou zastávkou bol hrad Sümeg. Presvedčili sme sa, že je naozaj najlepšie zachovaným a zrekonštruovaným hradom Maďarska. Patrí mu tretia priečka v poradí najkrajších maďarských hradov (Budínsky hrad, Vyšehrad a Hrad Sümeg). Prekvapilo nás množstvo mučiacich pomôcok na hrade a aj špeciálna expozícia mučiarne. V lete sa v podhradí konajú najväčšie hradné hry a dobové turnaje v krajine. Pripomínalo to množstvo pestrofarebných šiatrov a rytierske arény. Zo Sümegu sme zamierili do mesta Badacsonytomaj a vyšliapali sme na vrch Badacsony (437,4 m n. m.) týčiaci sa nad Balatonom s krásnym výhľadom na jazero. Jeho vyhliadková veža Kissfaludy kilátó je najvyšším bodom v pobrežnom pásme jazera.

Ďalšou cieľovou zastávkou bolo mesto Hévíz. Jeho svetoznámou atrakciou je najväčšie biologicky aktívne jazero sveta. Má rozlohu 44,5 ha (90 futbalových ihrísk), najväčšiu hĺbku 38,5 m a dve tretiny jazera sú hlboké od 1,5 do 2 metrov. Vyskúšali sme si ho, aj keď len v podobe fotiek, no tí, čo tam boli, by vedeli porozprávať skvelé zážitky. Vonku mrzlo a kúpanie bolo naozaj veľkým zážitkom. Voda do jazera priteká systémom podzemných jaskýň v hĺbke 38 m a má teplotu 38 stupňov Celzia. Do jazera priteká 481 l teplej vody za sekundu, t. j. všetka voda v jazere sa vymení za tri dni. Ustavičný pohyb vody v jazere má aj masážne účinky na kúpajúcich sa.

Neskôr sa cesta stáčala popri jazere Balaton – najväčšom jazera strednej Európy. Je to pozostatok treťohorného mora Tethys. Maximálnu hĺbku má 11 m. V lete dosahuje teplotu 28 až 29 ºC. Počas zimy často zamŕza do hĺbky cca 30 cm a dá sa na ňom skvele korčuľovať. Teraz ešte zamrznuté nebolo, ale vonku bolo veľmi sychravo. Prvú zastávku máme pri mestečku Balatongyörök, na mieste, ktoré nazývajú Szép kilátó (krásna vyhliadka). Potom už smerujeme na Tihany – najväčší polostrov Balatonu s dvoma malými jazierkami, jedinečnou katedrálou a krásnymi levanduľovými záhonmi. Naša cesta vedie ďalej po brehu jazera a potom cez Veszprém (bývalé biskupské sídlo) do Székesfehérváru (Stoličného Belehradu). V tomto, v súčasnosti už stotisícovom meste, korunovali 36 uhorských kráľov. Historické miesto pripomínajú len základy a pamätné tabule. Turci korunovačnú baziliku zrovnali v 16. storočí so zemou. Poslednou a najdôležitejšou zastávkou je Budapešť. Hlavné mesto s najväčším počtom jaskýň a teplých prameňov v pevninskej Európe. Navštívili sme Budínsky hrad, Rybársku baštu a jedinečné vianočné trhy v pešej zóne prakticky na brehu Dunaja.

CESTOU – NECESTOU – IZRAELOM A JORDÁNSKOM

 

Cestovanie bez cestovky má svoje čaro - musíte vedieť, kam chcete ísť, čo chcete vidieť a čo od cesty očakávate. Ja som sa tentokrát vybrala do Izraelu a Jordánska, ktoré po dlhé roky lákajú turistov z celého sveta za svojou históriou, pamiatkami, krajinnému rázu a poznaním. Moje prvé kroky viedli k Mŕtvemu moru (v súčasnosti je -420 m pod hladinou mora, ako najnižšie miesto planet) a pevnosti Masada. Zážitok to bol neskutočný - Mŕtve more je dlhé 68 km, slané 10x viac ako Stredozemné more, nie je tam žiadny život okrem pár baktérií, a nepotopíte sa:) nadnášate sa ako na nafukovačke, a je to teda pekná sranda. More bolo na túto dobu (koniec februára) trošku studené, pri teplote vzduchu príjemných 28 stupňov, plné soľných kryštálov s liečivým účinkom a zápachom síry (tá vyviera v sírnych prameňoch v severnej časti mora, ktoré je pozostatkom pohybu litosferických dosiek - Africkej a Arabskej, a pokračovanim Veľkej Africkej prepadliny). More vysýcha, za posledných 12 mesiacov klesla hladina o 1,7m, skutočnosti nepridávaju ani umelo vybudované bazény v južnej cčsti mora, ktoré slúžia ako zberne vody na spravovanie a ťažbu minerálov.

K dispozicii sme mali pláž Ein Bokek. Chceli sme ísť aj na pláž strediska Ein Gedi, asi o 29 km vzdialenejšieho centra kúpania, kde je aj prírodná rezervácia, no tu je more od cesty ďalej a v súčasnosti je toto stredisko uzavreté kvôli prepadu dna Mŕtveho mora. Dôvodom je vysychanie mora v dôsledku čoraz väčšieho úbytku vody z rieky Jordán, ktorá je jeho jediným napájadlom. Nádejou je tvrdenie, ze Mŕtve more nikdy nevyschne, lebo keď dosiahne určitú koncentráciu soli, tá zabráni výparu vody a tak more dosiahne novú rovnováhu. Skeptici zas tvrdia, že Mŕtvemu moru pomôže jedine umelý kanál vedený z Červeného mora cez Izrael, ktorý bude zásobovať more vodou namiesto rieky Jordan, ktora už dnes svojou vodou (využíva sa na zavlažovanie) nestíha more zásobovať. Najjužnejsím miestom mora je Lisan, pod pevnosťou Masada, ktoré bolo dakedy polostrovom no po poklese hladiny mora sa stalo jeho najjužnejsím bodom a v súčasnosti odďeluje Mŕtve more od umelých bazénov na strane Jordánska i Izraela, ktore situáciu ešte zhoršujú. Cestou k Mŕtvemu moru sme míňali rozsiahlu Negevskú púšť, Uvda valley a veľkú časť zasľúbenej no vyprahnutej zeme Izrael.

Asi 31 km od severného brehu Mŕtveho mora sa na kopci vo výške 800m n.m. nachádza svätý a sporný Jeruzalem, mesto kresťanov, židov a moslimov. Jeruzalem má až okolo 70 rôznych pomenovaní, 4000 ročnú históriu vojen, zničenia, obnovy, obliehania a predsa samotný Napoleon toto mesto obišiel, pretože ho nepovažoval za nijak strategické. Napriek tomu sa tu bijú a hádajú jeho obyvatelia o každý kúsok tejto zeme. Jeruzalem je mestom, ktoré je vhodné dýchať aspoň plné 3 dni a tak môj výlet stačil len na pár útržkov. Jednoznačne, načítané, videné treba aj navštíviť. 
Do r. 1967 bola východná cast Jeruzalema v moci Jordánska, až kým ho po 6-dňovej vojne Izrael nezískal spat a nevyhlásil ho za nedeliteľné, večné a hlavné mesto Izraela. Spoločenstvo národov ho ale za hlavné mesto neuznalo a preto velvyslanectvá pracujú v Tel Avive, okrem toho americkeho. Ja sme sa vybrala po stopách historického Starého Mesta so svojimi 4 štvrťami - židovskej, arménskej, moslimskej a kresťanskej. Mesto je sprístupnené cez 7 brán, 8. – zlatá bola zamurovaná Moslimami. Cez zlatú bránu má prísť do mesta Mesiáš. V Starom Meste sú aj iné náhody či prieky: Via Dolorosa (krížová cesta) vedie cez moslimskú časť, kde prechádzkou po nej počujete zvolávanie Moslimov do mešít. Dalo by sat oho ešte napísať veľa, no to bolo skôr predmetom aj tohto cestovateľského krúžku.

Po pár dňoch som sa presunula do Jordánska, susednej krajiny Izraela. I tu vidíme jednu zvláštnosť a to, že stat Izrael leží obklopené arabským svetom a je akousi nášľapnou mínou v tomto svete Koránu, Alaha a Islamu. V jordánsku bolo mojim cieľom mesto Petra.


Petra je legendárne staroveké mesto na juhu Jordánska. Je známe hlavne rozprávkovými ruinami. Všetky stavby mesta boli vytesané do okolitých vysokých skál z pieskovca. Vznik pôvodného mesta sa datuje medzi tretím storočím pred Kristom až prvým storočím po Kristovi. Dnes je Petra významnou archeologickou lokalitou a jednou z najväčších atrakcií Jordánska.

Petra bola hlavným mestom kráľovstva Nabatejovcov, neskôr padla do nadvlády Rímskej ríše. Strategická poloha mesta na ceste z Európy do Ázie zabezpečila prudký rozvoj. Petra bola po dlhý čas svojej existencie centrom obchodu. Vrchol civilizácie dosiahla okolo roku 62 pred Kristom, kedy v nej žilo viac ako 30 tisíc ľudí.
Katastrofa prišla okolo roku 363 nášho letopočtu, kedy silné zemetrasenie zničilo životne dôležité systémy vodného hospodárstva. Po opustení sa Petra stala dobre stráženým tajomstvom miestnych beduínov. Svetu bola opäť sprístupnená až v 19stom storočí.

Do mesta sa vstupuje cez pôvodnú mestskú bránu Sig. Tvorí ju kľukatý pieskovcový kaňon dlhý asi 2 km. Počas cesty možno obdivovať farebné a neobvyklé pieskovcové vzory v skalných stenách.

Štátna pokladnica – je budova s urnou na jej vrchole. Hovorí sa, že urna kedysi odkrývala faraónov poklad.

Vonkajšia Sig (brána) je kaňon lemovaný fasádami množstva hrobiek.
Rímske divadlo s kapacitou sedem tisíc miest je dodnes funkčné a využívané pre príležitostné akcie.

Kráľovské hrobky ležia na druhej strane údolia, oproti Rímskemu divadlu. Názov pochádza z ich veľkosti v porovnaní s ostatnými časťami mesta. Dnes stále nie je známe, pre koho boli pôvodne určené.

Kláštor v Petre je najväčšou vyrezávanou pamiatkou v meste. Má tiež najkrajšie a najbohatšie zdobrenie.

Mountain Aroma – je najvyšší vrchol oblasti a ponúka impozantný pohľad na Petru zhora. V hornej šasti sa nachádza malý kostol a hrob Árona, Mojžišovho brata. Tu je dôkaz o tom, že Petra bola nielen významným miestom v histórii ľudstva, ale i významným dejiskom Biblie.

Verím, že ste opäť s name pocestovali a tešíme sa už teraz na ďalšie cesty po svete, s našim Cestovateľským krúžkom.

Image
© 2018 Gymnázium Česká 10. All Rights Reserved. Designed By Achnaton